Špeciálny pedagóg

 


Mgr. Denisa Pavlíková
email: specped(zavináč)sedmicka.eu



Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny sa v školách nachádza určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.


DYSLEXIA
Svetovou neurologickou federáciou (1968) bola dyslexia definovaná ako porucha, prejavujúca sa ťažkosťami pri osvojovaní si čítania napriek tomu, že dieťaťu sa dostáva bežného  výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu (Matějček in Lechta 1995)

- je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach
- objavuje sa väčšinou na začiatku školskej dochádzky, vytvára veľký rozdiel
   medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami
- zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu
- dyslektik často trpí pocitmi menejcennosti má  narušené sebavedomie
- vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často s tým súvisiacemu celkovému vzdelávaniu
- rodičia, ho veľakrát preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú 
   so súrodencami či spolužiakmi

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d-p, a-o-e, u-v, m-n, h-k), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je čítanie bez porozumenia prečítaného textu a primeranej reprodukcie.



DYSGRAFIA
je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.

Prejavy dysgrafie:
- dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená
   (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.)
- písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať,
   nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste,
   často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky
- prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen,
   nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod.



DYSORTOGRAFIA
je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.

- dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické
   pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov, iných textov ich
   nedokáže uplatniť
- diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í,
   vyskytuje sa 15-30 chýb v diktáte



DYSKALKÚLIA
je porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom

- často sa spája s narušenou priestorovou, pravo-ľavou orientáciou
- dyskalkulik si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy
   s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic
- nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá, napriek tomu, že matematike
   venuje dostatok času
- nie je schopné realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia
   a delenia
- má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť problémy s čítaní
   a písaním dieťa nemá, verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni, ťažkosti však
   nastanú vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika
- dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými, zamieňa symboly
   alebo ich vôbec nespoznáva



DYSPRAXIA
je porucha postihujúca osvojovanie si, plánovanie a uskutočňovanie voľných pohybov.
Diagnostika vývinových porúch učenia je v kompetencii tímu psychológa a špeciálneho pedagóga.



ADHD
je definovateľné súborom príznakov:
- porucha pozornosti (nesústredenosť, slabá výdrž, nedbalosť, zábudlivosť)
- poruchy správania (impulzivita, netrpezlivosť)
- hyperaktivita (neposednosť, hlučné správanie, nadmerná výrečnosť)
- poruchy učenia (dysgrafia - porucha grafického prejavu, najmä písania,
   dyslexia - porucha čítania, dysortografia - porucha pravopisu,
   dyskalkúlia - porucha matematických schopností)
- poruchy motoriky vývinové chyby reči

Typické prejavy v správaní dieťaťa:
- ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi
- problémy s počúvaním a plnením príkazov
- problémy so zameraním a udržaním pozornosti
- problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie
- nevyrovnaný pracovný výkon v škole (raz úlohu splní, druhýkrát nie,
   výkon žiaka sa neustále mení)
- “vypínanie” pozornosti, čo pôsobí ako “zasnenosť”
- neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci – zošity, ceruzky, knihy),
   na pracovnom stole a vo svojej izbe má dokonalú spúšť
- nedostatočné študijné zručnosti
- ťažkosti so samostatnou prácou
- vysoká miera aktivity:
   (pôsobí dojmom, akoby bolo v neustálom pohybe,   nenechá v pokoji ruky ani nohy,
   vrtí sa, padá zo stoličky,  vyhľadáva predmety, s ktorými sa hrá alebo ich dáva
   do úst, zapája do fyzicky nebezpečných činností bez toho, aby vopred zvážilo
   možné následky, a preto sa často zraní, napr. skáče z veľkej výšky, vojde na
   bicykli na cestu bez rozhliadnutia)
- agresívne správanie, neprimerane prudká reakcia aj na drobné podnety
- opozičné správanie




použitá literatúra
O. Zelinková: Poruchy učení

spracovala
Mgr. Jana Bougdar